Možno ste si všimli, že svet podnikania prechádza v posledných rokoch zásadnou transformáciou, ktorá sa netýka len čísel v súvahe. Už nestačí len generovať zisk a uspokojovať akcionárov, pretože tlak prichádza z každej strany – od zamestnancov, zákazníkov, regulátorov až po samotnú planétu. Cítime, že tradičné účtovníctvo, hoci je presné a nevyhnutné, už nedokáže zachytiť celú pravdu o zdraví a budúcnosti firmy.
V tomto kontexte sa do popredia dostáva koncept, ktorý mení pravidlá hry pre vykazovanie udržateľnosti a firemnej zodpovednosti. Hovoríme o prístupe, ktorý sa nepozerá len na to, ako vonkajšie udalosti ovplyvňujú financie firmy, ale aj na to, aký dopad má firma na svoje okolie. Tento obojsmerný pohľad nám otvára dvere k hlbšiemu pochopeniu rizík a príležitostí, ktoré boli doteraz skryté pod povrchom bežných reportov.
Ponoríme sa do praktických aspektov tohto mechanizmu, aby ste pochopili, ako ho efektívne využiť vo vašej organizácii. Zistíte, prečo je integrácia tohto princípu nevyhnutným krokom pre dlhodobú prosperitu a ako vám môže pomôcť lepšie riadiť vzťahy so všetkými, na ktorých má vaše podnikanie vplyv. Nejde len o splnenie legislatívnych povinností, ale o strategickú výhodu v čoraz komplexnejšom ekonomickom prostredí.
Nová éra vnímania hodnoty podniku
Pohľad na to, čo tvorí skutočnú hodnotu spoločnosti, sa radikálne posunul a staré definície prestávajú platiť. Finančné výkazy nám historicky hovorili príbeh o minulosti, o tom, ako efektívne firma využila svoj kapitál na tvorbu nového kapitálu. Dnes však investori a banky požadujú informácie, ktoré siahajú ďaleko za hranice peňažných tokov.
Trh si uvedomuje, že nehmotné aktíva a reputácia sú často krehkejšie a cennejšie než výrobné haly či skladové zásoby. Ak firma ignoruje svoj vplyv na životné prostredie alebo sociálne otázky, vystavuje sa riziku, ktoré sa skôr či neskôr prejaví aj vo finančných tabuľkách. Preto sa rozširuje optika, cez ktorú sa pozeráme na materialitu – teda na to, čo je podstatné.
„Skutočná odolnosť podniku sa nemeria len výškou finančných rezerv, ale schopnosťou chápať a riadiť svoj vplyv na svet, v ktorom podniká, pretože tieto dve nádoby sú neoddeliteľne spojené.“
Tento posun nie je len módnym výstrelkom, ale reakciou na reálne krízy a zmeny v spotrebiteľskom správaní. Zákazníci sú ochotní priplatiť si za produkty, ktoré nenesú etickú záťaž, a zamestnanci preferujú firmy s jasným poslaním. Ignorovanie týchto faktorov sa stáva priamou hrozbou pre ekonomické prežitie.
Rozlúštenie dvoch smerov materiality
Základom celého konceptu je pochopenie, že vplyv prúdi dvoma smermi, ktoré sa navzájom prelínajú. Prvým smerom je takzvaná finančná materialita, ktorú poznáme z tradičného riadenia rizík. Ide o pohľad „zvonku dovnútra“, kde sledujeme, ako klimatické zmeny, nedostatok zdrojov alebo sociálne nepokoje ohrozujú schopnosť firmy tvoriť zisk.
Druhý smer, ktorý prináša revolúciu, je materialita dopadu. Tu sa pozeráme „zvnútra von“ a analyzujeme, akú stopu zanecháva činnosť firmy na ľuďoch a životnom prostredí. Môže ísť o znečistenie ovzdušia, pracovné podmienky v dodávateľskom reťazci alebo vplyv na miestne komunity.
Prepojenie týchto dvoch perspektív vytvára komplexný obraz, ktorý nazývame dvojitá materialita. Ak je téma podstatná z finančného hľadiska alebo z hľadiska dopadu, musí byť zahrnutá do reportingu. Často sa stáva, že to, čo začína ako dopad na okolie (napríklad zlé zaobchádzanie so zamestnancami), sa rýchlo premení na finančné riziko (štrajky, pokuty, strata reputácie).
Porovnanie perspektív v praxi
Pre lepšie pochopenie rozdielov a prienikov medzi týmito dvoma prístupmi je užitočné vidieť ich vedľa seba. Nasledujúca tabuľka ilustruje, ako sa líšia otázky, ktoré si kladieme pri jednotlivých typoch materiality.
| Aspekt | Finančná materialita (Outside-In) | Materialita dopadu (Inside-Out) |
|---|---|---|
| Hlavná otázka | Ako vonkajšie faktory ovplyvňujú hodnotu našej firmy? | Ako naša firma ovplyvňuje svet a ľudí okolo nás? |
| Primárny príjemca | Investori, banky, akcionári | Občianska spoločnosť, zákazníci, zamestnanci, regulátori |
| Príklad rizika | Zvýšenie cien energií v dôsledku uhlíkovej dane | Znečistenie podzemných vôd výrobným procesom |
| Časový horizont | Krátkodobý až strednodobý (finančný rok) | Strednodobý až dlhodobý (generácie) |
| Metrika úspechu | Finančná stabilita, cash-flow, ROI | Zníženie emisií, spokojnosť komunity, biodiverzita |
Legislatívny rámec a európsky kontext
Európska únia sa stala globálnym lídrom v presadzovaní tohto prístupu prostredníctvom smernice o vykazovaní informácií o udržateľnosti podnikov (CSRD). Táto legislatíva už nie je len odporúčaním, ale záväzným rámcom pre tisíce spoločností. Cieľom je postaviť informácie o udržateľnosti na rovnakú úroveň dôležitosti ako finančné informácie.
Súčasťou tohto rámca sú Európske štandardy pre vykazovanie informácií o udržateľnosti (ESRS), ktoré presne definujú, ako má proces posudzovania materiality vyzerať. Štandardy vyžadujú, aby firmy vykonali dôkladnú analýzu a zdokumentovali, prečo považujú určité témy za podstatné a iné nie. To eliminuje možnosť „greenwashingu“, teda selektívneho vyberania len tých pozitívnych informácií.
Dvojitá materialita v účtovníctve sa tak stáva povinnou jazdou pre veľké korporácie, no postupne sa tento tlak prenáša aj na menšie podniky v dodávateľských reťazcoch. Banky začínajú posudzovať úverové riziko aj na základe týchto kritérií. Ak firma nedokáže preukázať, že riadi svoje dopady, môže mať sťažený prístup k financovaniu.
Proces identifikácie a hodnotenia tém
Samotný proces začína mapovaním celého hodnotového reťazca firmy, nielen jej priamej činnosti. Musíte sa pozrieť na to, odkiaľ prichádzajú suroviny, ako sa ťažia, kto ich spracováva a čo sa deje s vaším produktom po skončení jeho životnosti. V každom bode tohto reťazca môžu vznikať významné dopady alebo riziká.
Následne je potrebné vytvoriť dlhý zoznam potenciálnych tém, ktoré sa týkajú vášho sektora a konkrétneho biznis modelu. Môže ísť o emisie skleníkových plynov, spotrebu vody, ľudské práva, antikorupčné opatrenia či ochranu dát. Tento zoznam slúži ako odrazový mostík pre hlbšiu analýzu.
„Identifikácia podstatných tém nie je jednorazový administratívny úkon, ale dynamický dialóg, ktorý odhaľuje slepé miesta v stratégii a ukazuje, kde firma skutočne vytvára alebo ničí hodnoty.“
Kľúčovým krokom je zapojenie zainteresovaných strán, takzvaných stakeholderov. Nemôžete rozhodovať o tom, čo je dôležité pre vašich zamestnancov alebo miestnu komunitu bez toho, aby ste sa ich opýtali. Rozhovory, prieskumy a workshopy s týmito skupinami poskytujú neoceniteľné dáta pre určenie materiality dopadu.
Hodnotenie závažnosti a pravdepodobnosti
Keď máte zoznam tém, musíte ich obodovať na základe ich významnosti. Pri dopadoch posudzujeme ich rozsah (ako veľmi poškodzujú/prospievajú), rozlohu (koľkých ľudí sa týkajú) a nápravnosť (či sa dá škoda zvrátiť). Pri finančných rizikách sa pozeráme na pravdepodobnosť výskytu a odhadovaný finančný dopad na aktíva firmy.
Výsledkom je matica alebo zoznam priorít, ktorý jasne ukazuje, ktorým témam sa musí vedenie venovať. Nie všetko je rovnako dôležité a princíp materiality slúži práve na to, aby sa pozornosť a zdroje sústredili tam, kde je to najviac potrebné. Toto filtrovanie je nevyhnutné, aby sa reporting nezmenil na nečitateľný balast dát.
Je dôležité si uvedomiť, že hranica materiality nie je statická a môže sa v čase meniť. Téma, ktorá je dnes nepodstatná, sa môže zajtra stať kritickou vplyvom novej legislatívy alebo spoločenskej zmeny. Preto musí byť proces hodnotenia pravidelne revidovaný a aktualizovaný.
Úloha informačných technológií a dát
Implementácia dvojitej materiality kladie obrovské nároky na zber a spracovanie dát. Už si nevystačíme s jednoduchými tabuľkami, pretože potrebujeme agregovať údaje z rôznych zdrojov, často v reálnom čase. Moderné IT systémy a ERP riešenia sa musia prispôsobiť tak, aby dokázali sledovať nefinančné ukazovatele s rovnakou presnosťou ako tie finančné.
Automatizácia zberu dát znižuje chybovosť a uvoľňuje ruky zamestnancom, ktorí sa môžu venovať analýze namiesto manuálneho prepisovania údajov. Systémy musia byť schopné komunikovať s dodávateľmi a sťahovať dáta o ich uhlíkovej stope alebo certifikáciách. Bez robustnej IT infraštruktúry je takmer nemožné zvládnuť komplexnosť požiadaviek CSRD.
Dátová integrita a auditovateľnosť sú ďalšími kritickými faktormi. Keďže správy o udržateľnosti budú podliehať externému overeniu audítorom, systém musí zaznamenávať každú zmenu a zdroj údaju. Musí existovať jasná „audit trail“, ktorá preukáže, ako sa dospelo k finálnym číslam.
Požiadavky na softvérové riešenia
Výber správneho softvéru je strategickým rozhodnutím, ktoré ovplyvní efektivitu celého procesu reportingu. Nasledujúca tabuľka zhŕňa kľúčové funkcionality, ktoré by mal moderný systém pre ESG reporting obsahovať.
| Funkcionalita | Význam pre dvojitú materialitu |
|---|---|
| Integrácia dát (API) | Schopnosť automaticky ťahať dáta z účtovníctva, HR systémov a meračov energií. |
| Stakeholder Management | Modul na evidenciu a vyhodnocovanie spätnej väzby od zainteresovaných strán. |
| Scenáristické modelovanie | Možnosť simulovať dopady klimatických rizík na financie firmy (finančná materialita). |
| Audit Log | Detailný záznam o tom, kto, kedy a ako upravil dáta, nevyhnutný pre overenie. |
| Kalkulačka emisií | Vstavané konverzné faktory na prepočet spotreby na CO2 ekvivalenty (materialita dopadu). |
Strategické výhody nad rámec povinnosti
Mnoho firiem vníma tieto požiadavky len ako ďalšiu byrokratickú záťaž, no to je krátkozraký pohľad. Dôkladná analýza materiality často odhalí neefektívnosť v procesoch, kde firma zbytočne plytvá zdrojmi a peniazmi. Zníženie energetickej náročnosti alebo odpadu má priamy pozitívny dopad na ziskovosť.
„Transparentnosť v oblasti udržateľnosti nie je len o odhaľovaní dát, ale o budovaní dôvery, ktorá sa v čase krízy stáva najcennejšou menou, akú môže značka vlastniť.“
Okrem toho, firmy s jasnou ESG stratégiou sú atraktívnejšie pre talenty. Mladá generácia hľadá zmysluplnú prácu a chce vedieť, že ich zamestnávateľ sa správa zodpovedne. Dvojitá materialita pomáha firme jasne komunikovať svoje hodnoty a ciele, čo posilňuje firemnú kultúru a lojalitu zamestnancov.
V neposlednom rade ide o konkurenčnú výhodu pri expanzii na nové trhy. Mnohé nadnárodné korporácie vyžadujú od svojich partnerov dodržiavanie prísnych štandardov. Ak máte pripravené dáta a procesy, stávate sa preferovaným dodávateľom a otvárajú sa vám dvere k novým obchodným príležitostiam.
Výzvy pri implementácii a ako ich prekonať
Najväčšou výzvou býva často nedostatok interných kapacít a know-how. Téma udržateľnosti je komplexná a vyžaduje si spoluprácu naprieč oddeleniami – od financií, cez nákup, HR až po výrobu. Často chýba spoločný jazyk a pochopenie, prečo je to dôležité pre každého jedného zamestnanca.
Ďalším úskalím je kvalita a dostupnosť dát, najmä z dodávateľského reťazca. Menší dodávatelia nemusia mať kapacity na to, aby vám poskytli presné údaje o ich emisiách. Tu je dôležitá trpezlivosť a partnerský prístup, kde veľká firma pomáha svojim dodávateľom zlepšovať sa, namiesto toho, aby ich len penalizovala.
Rizikom je aj formálnosť procesu, kedy sa analýza urobí len „na oko“, aby sa splnila povinnosť. Takýto prístup však neprináša žiadnu pridanú hodnotu a môže viesť k nesprávnym strategickým rozhodnutiam. Je kľúčové, aby vedenie firmy tomuto procesu verilo a aktívne ho podporovalo.
„Cena za ignorovanie zmien v podnikateľskom prostredí je vždy vyššia než náklady spojené s včasnou adaptáciou a implementáciou nových štandardov.“
Prepojenie s finančným riadením
Dvojitá materialita v účtovníctve neznamená, že vytvárame dva oddelené svety. Práve naopak, cieľom je integrovať informácie o udržateľnosti priamo do finančného riadenia. Finanční riaditelia (CFO) hrajú v tomto procese kľúčovú úlohu, pretože práve oni majú na starosti reporting a riadenie rizík.
Dáta o udržateľnosti by mali vstupovať do investičného rozhodovania. Pri schvaľovaní nového projektu sa už nepozeráme len na návratnosť investícií (ROI), ale aj na to, ako projekt ovplyvní uhlíkovú stopu firmy alebo či nenesie sociálne riziká. Tento integrovaný pohľad zabezpečuje dlhodobú stabilitu.
Postupne vidíme, že sa mení aj jazyk účtovníctva. Pojmy ako „environmentálny dlh“ alebo „sociálny kapitál“ sa začínajú brať vážne. Účtovníci a audítori sa musia vzdelávať v nových oblastiach, aby dokázali správne interpretovať a overovať nefinančné dáta.
Budúcnosť reportingu a globálne štandardy
Smerujeme k svetu, kde bude výročná správa obsahovať finančné aj nefinančné informácie v jednom ucelenom dokumente. Investori budú môcť na jednej strane vidieť zisk a na druhej strane dopad tohto zisku na planétu. Táto prepojenosť umožní lepšie porovnávanie firiem medzi sebou.
Globálne sa pracuje na zjednotení štandardov, aby sa predišlo chaosu, kde každý región vyžaduje niečo iné. Spolupráca medzi EÚ (ESRS) a medzinárodnými organizáciami (ISSB) smeruje k vytvoreniu spoločného základu, ktorý uľahčí život nadnárodným firmám. Dvojitá materialita bude pravdepodobne základným kameňom tohto globálneho systému.
Technológie ako umelá inteligencia a blockchain budú hrať čoraz väčšiu úlohu pri verifikácii dát a predikcii trendov. Firmy, ktoré dnes investujú do kvalitných dátových systémov, budú mať v budúcnosti obrovský náskok pred tými, ktoré sa snažia všetko riešiť manuálne a reaktívne.
„Udržateľnosť sa v podnikovom svete stáva novým digitálom – kto ju neintegruje do jadra svojho biznisu, riskuje, že sa stane v priebehu dekády irelevantným.“
Aký je rozdiel medzi CSR a ESG v kontexte materiality?
CSR (Corporate Social Responsibility) bol často vnímaný ako dobrovoľná filantropia a marketingová aktivita. ESG (Environmental, Social, Governance) a koncept dvojitej materiality prinášajú do tejto oblasti dáta, merateľnosť a prepojenie na finančnú výkonnosť. Už nejde o to, koľko firma darovala na charitu, ale ako jej bežná prevádzka ovplyvňuje svet a ako svet ovplyvňuje jej financie.
Týka sa dvojitá materialita aj malých a stredných podnikov (SME)?
Priamo podľa smernice CSRD sa povinnosť najprv týka veľkých podnikov. Avšak malé a stredné podniky sú často súčasťou dodávateľských reťazcov veľkých firiem. Tie od nich budú vyžadovať dáta, aby si mohli splniť svoje vlastné povinnosti. Preto je pre SME strategicky výhodné začať sa touto témou zaoberať dobrovoľne a proaktívne.
Ako často by sa mala analýza materiality aktualizovať?
Štandardy odporúčajú vykonávať komplexnú analýzu materiality aspoň raz ročne, ideálne v súlade s cyklom prípravy výročnej správy. Ak však dôjde k významným zmenám v podnikaní (fúzie, vstup na nové trhy) alebo v externom prostredí, je potrebné prehodnotiť materialitu okamžite.
Kto vo firme by mal byť zodpovedný za tento proces?
Ideálne by mal byť proces riadený dedikovaným ESG manažérom alebo tímom pre udržateľnosť, ale s úzkym prepojením na finančné oddelenie (CFO), riadenie rizík a stratégiu. Konečnú zodpovednosť nesie predstavenstvo, ktoré musí výsledky analýzy schváliť a zahrnúť do stratégie.
Je možné vykonať analýzu materiality bez externých konzultantov?
Áno, je to možné, ak má firma dostatočné interné kapacity a znalosti metodiky ESRS. Pre mnohé firmy je však na začiatku užitočné využiť pomoc expertov na nastavenie procesu a metodiky, aby sa vyhli chybám a zabezpečili, že ich výstupy obstoja pri audite. Neskôr si môžu proces spravovať interne.
