Vrátil som sa z predĺženej silvestrovskej dovolenky a pozerám, že po blogoch sa rozšírilo “10x naj v roku 2008”. Tak sa mi zacnelo, za blogom, srdce rozbúšilo pri pomyslení na všetko úžasné z roku 2008, že sa mi inak nedá, než vypracovať vlastný zoznam.
Ešte pred pár dňami som horekoval, že nemám čím písať. Na to však alian pohotovo zareagoval a vyhlásil reťazovku doslovne o perách. Tak som si rýchlo musel nejaké pozháňať, aby som pred vami nevyzeral zle. Našťastie, mám čo sfotiť, fotky sú vlastne už hotové, len chvíločka kým dopíšem článok a kliknem publikovať.
(Po chvíli.) Hotovo, môžete čítať!
Nie, nie, ja nekončím s blogovaním. Len mi dopísalo pero. Modré. To už mám tri modré perá a ani jedno nepíše. A práve teraz, keď som v tom učení tak dobre rozbehnutý.
Nemáte niekto nejaké firemné perá? Dám vám adresu, na ktorú mi môžete štedro poslať zásobu modrých pier. Ozvite sa, čakám ;-)
Naposledy to bolo naozaj výnimočné – mal som vo vrecku čokoládu. A kedykoľvek (aj vonku, po ceste do práce, do školy, na zastávku) som si mohol do toho vrecka siahnuť a vychutnať jeden lahodný kúsok čokolády. A dnes sa mi to stalo znovu…
V takú chvílu sa cítíte ako veľmi vzácny človek. Veď sa skúste zamyslieť nad tým, koľko ľudí, z tých, ktorých na ulici míňate, má tiež vo vrecku kúsok čokolády.
Hľadám sponzora, ktorý by ma vedel sponzorovať niekoľkými hodinami extra času na viac (denne). Na dobrú vec – som študent, nepochádzam z bohatej rodiny. Pomôžte, budem vám vďačný.
Alebo žeby nie…?