Hm, ako začať..? No, na fasterovi máme ďalšieho príživníka člena rodiny. Je ním kamarát smate, ktorý odteraz zo svojim mladučkým lemon blogom sídli u strýka fastera – http://smate.faster.sk.

Ako a prečo sa to prihodilo sa pokúsim vysvetliť v nasledujúcich vetách.

Smate je môj spolužiak, zároveň aj kamarát a možno aj ja (mojimi úspechmi) som ho tak trochu navnadil na blogovanie…

A jedného dňa som v nejakom rebríčku narazil na meno smate. Konkrétne to bol presne smateho lemon blog. Hneď som si tam klikol a snažil sa vypátrať, či to je ten smate, ktorého ja poznám.

Dľa reči aj umu mi to ako 5 a 5 dávalo 10 – že to je práve ten smate, môj spolužiak. Zanechal som komentár, či sa chytí, a aj sa chytil. Nejaký nasledujúci deň sme si to v škole vykonzultovali a už sme sa aj bavili ako kolegovia – blogeri.

Aj sa mi zdôveril, že na hoste to nie je nič moc aj ja som mu rozprával o tom ako ma zasponzoroval Inet.sk a mali sme taký dobrý spolublogerský vzťah. V ktoromsi z rozhovorov som mu spomenul, že mám ešte nejakú tú voľnú databázu, aj priestor a tak, že keby chcel, môže zakotviť u mňa.

Dnes som mu to navrhol už o niečo vážnejšie, ale nechcel som sa príliš vnucovať. Zaujalo ho to (možno aj o trochu viacej ako sa tváril, ale to som ja tak trochu prekukol) a dnes večer ma už čakal mail, či by som sa mu teda nemohol pozrieť na tú databázu, ftp účet a tak…
Slovo dalo slovo a boli dve slová – smate a faster. To sme oddelili bodkou, ukončili patričnou dávkou patriotizmu a bolo smate.faster.sk

Smatemu, môjmu priateľovi, teda týmto gratulujem, želám veľa cenných čitateľov a prajem aj naďalej dávku smateizmu na každý deň.

Týmto pozdravujem a ďakujem aj Inetu a Mišovi Slančíkovi.

Mimochodom, páči sa mi ako píše, z tých písmenok a slov, ktoré tak milo intelektuálne ukladá vedľa seba ide presne to, čo sa mi páči – človek.

P.S. Snáď som tú prezývku vyskloňoval správne. Podľa vzoru “kuli” ;-)