29. december 2006

Nevšedné vrecká

Naposledy to bolo naozaj výnimočné – mal som vo vrecku čokoládu. A kedykoľvek (aj vonku, po ceste do práce, do školy, na zastávku) som si mohol do toho vrecka siahnuť a vychutnať jeden lahodný kúsok čokolády. A dnes sa mi to stalo znovu…

V takú chvílu sa cítíte ako veľmi vzácny človek. Veď sa skúste zamyslieť nad tým, koľko ľudí, z tých, ktorých na ulici míňate, má tiež vo vrecku kúsok čokolády.

A ja neviem čo presne to je, ale viem, že to je to isté, prečo sa mi celkom často stáva, nech som kdekoľvek, mám poruke svoj malý švajčiarsky nožík. Ten síce časom už aj otupel, aj sa trochu vyštrbil, aj ten znak je zošúchaný – od falošnej napodobeniny ho rozoznáte len vďaka písmenkám vyrytým na čepeli – no je to niečo výnimočné.

Presne pre to isté nosím vo vrecku malú modrú Niveu a celkovo… snažím sa aby boli moje vrecká nevšedné. Ak budú moje vrecká nevšedné, bude aj môj deň nevšedný a to je skutočný pocit víťazstva. Skoro ako nenápadný kúsok sladkej čokolády blízko rušnej križovatky veľkého mesta.

A síce ani po dvoch odstavcoch to neviem pomenovať, no viem, že je to vzácne. Už aj instantá hudba do uší, ktorá zafarbí každý deň do vašich obľúbených melódií, alebo knižka, ktorá z vás aj v električke spraví hrdinskú postavu sú krok vpred k nevšednosti.

Najlepší praktický príklad na nevšedné vrecká dal dokopy už dávnejšie kolega Mark Twain. Nie som si teraz istý, či by vyhral Tom Sawyer, alebo Huckleberry Finn, no s krysou na šnúrke a podobnými nástrojmi každodenného prežitia vo svojich vreckách boli títo chlapci určite zaujímaví.

Najbližšie, keď sa budete chystať na cestu schmatnite bez veľkého rozmýšlania niečo, čo by ste si inak do vrecka nestrčili. Noste si to so sebou celý deň a uvidíte, tento deň bude úplne iný – jedine vy a nikto viac budete vedieť o tom, že si dnes vo vrecku nosíte napríklad malý model autíčka. Alebo ceruzku so strúhatkom. A ajkeď to každý deň nevyužijete, urobí vám to nevšedné vrecká, spríjemný pobyt na zemeguli a urobí ho dobrodružnejším.

Tak schválne, kto príde s nevšednejšou vecou?

Zdielať:     Poslať na vybrali.sme.sk

Komentáre k článku [17] rozbaliť ↓ zbaliť ↑

  1. Skvelý článok, ktorý vystihol podstatu radosti :-). Podľa mňa.

    Moje vrecká: dve perá – jedno čierne, jedno modré. Kocka na hádzanie, sklená guľka, malá lyžička, kúsok papiera.

    A keď si niekto pýta pero, tak vie, že vždy mám po ruke nejaké ; – ). Je to skvelý pocit. Aj to, že keď si kúpim tresku či jogurt, nikdy nebudem postrádať lyžičku.

    Ešte raz, ďakujem za skvelé a nevšedné zamyslenie sa nad drobnosťou :-).


    Pjotr    dec 30, 00:15    #
  2. [1] No, to bolo take presne vyhovujuce ludom tvojho typu. Uvidime, kto to este oceni. (Mojej priatelke sa to tiez pacilo.)

    A tie vrecka – lyzicka je fakt super. Na strednej som nosil lyzicku v peracniku. To bolo velmi nevsedne. Ale u nas doma jednoduchy miznu male lyzicky, tak som ju musel poskytnut domacnosti. No teraz sme na Vianoce dostali sadu malych lyziciek, tak by som si zase mohol jednu uchmatnut :)

    A tu gulku tam nosis pre radost? :)


    faster    dec 30, 09:37    #
  3. Ked sme pri tych lyzickach – kedysi na vojne (na 2!!! roky) som nosil neustale pri sebe bager (velka polievkova lyzica) – ale to je o inom :-)
    Fajn zamyslenie… Ale moj prispevok nebude taky poeticky – aktualne nosim vo vrecku bundy novu sadu snurok do topanok, ak by sa povodne roztrhli…


    sloper    dec 30, 11:46    #
  4. [3] Dobry prispevok do debaty :)

    Ale myslim, ze aj snurky do topanok su celkom dobrodruzna vybava :)


    faster    dec 30, 11:54    #
  5. Krásne pozorovanie detailov v každodennom živote. Niekedy som bol nejako viac vnímavejší a takéto maličkosti som si všímal každý deň a dokázal som z nich mať radosť. Posledné roky už také veci na sebe nepozorujem, nejako som sa nechal stiahnuť do prúdu uponáhľaného života, čo je škoda :(

    Vo vreckách nenosím nič, dokonca ani kľúče či mobil. Ani neviem prečo, niekedy to bola bežná vec. Takže sorry, žiadnu nevšednú vec do debaty nepridám. Vlastne nosím staré parkovacie lístky, ale to nie je žiadne dobrodružstvo :)

    [3] Haha, 2 roky, to my mlaďasi nemáme ani tušenie čo je to disciplína, čo? :D


    Jaro    dec 30, 13:17    #
  6. [5] Schmatni nejaku somarinu a strc si ju do vrecka bundy, ked sa budes najblizsie chystat von :) To by mohla pomoct, takato prva pomoc pre cloveka zijuceho v uponahlanom svete. Mozno si spomenies ako si si kedysi taketo detaily vsimal sam a dokazal si sa z nich tesit :) Good luck.

    P.S: Na co su ti tie parkovacie listky? :)


    faster    dec 30, 13:47    #
  7. Myslel som, že do diskusie neprispejem, ale teraz ako Jaro spomenul tie parkovacie lístky ma napadlo, že ja som dosť dlho nosieval (a znova aj nosím) v peňaženke (ktorú mám vo vrecku takže v podstate to zapadá do témy vrecká) bloky z obchodov a výpisy stavu účtu, ktoré si tlačím zakaždým keď vyberiem peniaze z bankomatu. Sú to všelijaké bloky od hocičoho, nie len tie, ktoré si uchovávam kvôli záruke (tie mám v mojom šuflíku v starej peňaženke :o) ) Minule ma už priateľka za to hrešila a musel som si ju vyprázdniť pretože už bola moc moc hrubá. No odvtedy som však už bol niekoľkokrát znovu nakúpiť a pár blôčkov sa mi opäť nazbieralo :) Ale nehovorte jej to :)


    depi    dec 30, 19:21    #
  8. Sanorin, bohuzial :-(


    AIF    dec 30, 21:46    #
  9. [8] Ked uz sme pri teme kvapiek – v prednom vrecku mojho batohu (vola sa Carlos) nosim dvoje kvapiek do oci. Tie mi naordinovala moja ocna (ziadnu ocnu nemam). Obcas by som ich aj mohol pouzit. Na moje citlive ocicka..

    A dnes by som dal vsetko za kvapky do nosa. Tak sa mi z neho leje ze az. Cely den. Asi na rozlucku so starym rokom :)


    faster    dec 31, 19:44    #
  10. nie je “to” nahodou nejaka forma elitizmu? ;)


    charon    jan 2, 14:32    #
  11. [10] Odhalil si ma. Vzdy som chcel presadzovat svoju nadradenost :))


    faster    jan 2, 14:35    #
  12. Faster [2], tú guľku tam nosím k tej kocek ;-). Kocka je kocka, a guľka je kocka unavená cestou. V starom Grécku bola guľa považovaná za dokonalý tvar. Preto, keď nás gymplákov kedysi volali kocky, tak nech sme raz guľami ;-D.


    Pjotr    jan 2, 15:12    #
  13. Pekny clanok. Dakujem.

    Pre inspiraciu odkaz na esej GK Chestertona:
    http://www.online-literature.com/chesterton/tremendous-trifles/15/


    — samo    jan 3, 08:08    #
  14. [13] Nemas za co. Dakujem aj ja. Odkaz na ten clanok som si ulozil do bookmarkov do sekcie “to read”. (Nemam tam vela veci, takze to snad funguje :) )


    faster    jan 3, 12:40    #
  15. Neuveritelna somarina. Ak by to bolo myslene ironicky tak by to bolo ospravedlnitelne. Zial, odpovede “autora” v diskusii dokazuju opak.

    Take perly ducha len tak nenajdes:
    “Ak budú moje vrecká nevšedné, bude aj môj deň nevšedný a to je skutočný pocit víťazstva. Skoro ako nenápadný kúsok sladkej čokolády blízko rušnej križovatky veľkého mesta.”


    — jozo    jan 4, 09:06    #
  16. Jožo [15], maličkosťi robia život krajším a lepším ; – ).


    Pjotr    jan 5, 19:00    #
  17. [16] Tiez si myslim :) Ale zase nemozem vyhoviet vsetkym.


    faster    jan 5, 19:18    #

Komentáre sú uzatvorené

Volám sa Matúš Marcin a mám tento blog.