1. február 2006

Don Giovanni

“Nesmrteľný príbeh o potrestaní hriešnika a zvodcu ženských sŕdc je klenotom v opernej literatúre a právom nesie prívlastok „opera opier“.”, pisu stranky Statneho Divadla v Kosiciach.
Ja sa teraz pokusim o mozno menej odborny a omnoho subjektivnejsi komentar k tomu istemu – W.A.Mozart: Don Giovanni.

Uz to je par dni, co som bol v tom divadle a predtym to bolo par rokov co som na opere nebol, ale ajtak si to predstavenie stale zivo pamatam. Pravdupovediac, tento moj prvy operny zazitok na mna urobil dojem.

Keby som sa k tomu, co som videl mal vyjadrit pred niekym, kto sa do toho rozumie, hoc iba trochu viac ako ja, alebo dokonca ovela viac ako ja, pravdepodobne by som bol dost v strese a nedostal zo seba nic. Teraz vsak mozem spokojne blabotat aj keby som ostalo nepochopeny, hlavne, ze som stastny a vyjadril som sa k teme :-)

Ako som uz spominal, nikdy predtym som na opere nebol. V divadle ano, ale toto je predsa nieco ine. Kto rozumie divadlu, opere nemusi. Nastastie (pre mna) davali to aj s titulkami – ako je dnes v opere zvykom.
Titulky sice miestami vyzerali ako keby sa pravidelne zasekavali, schvalne preriedovali text spevakov, alebo boli prave nahadzovane, no ajtak laikovi velmi pomohli. Nie je to ako v kine – titulky mate elegantne pod obrazom – tu sa musite kazdu sekundu rozhodovat, ci budete sledovat scenu a prezivat dej, alebo citat titulky. Umenie v umeni bolo natrafit na ten zlaty stred.
Bezne sa mi stavalo, ze som niekolko krat za sebou mrkol hlavou hore na ten kusok opony, ktory tam trcal, aby som zistil, ci nie je nieco nove v titulkoch, ale nic take sa nedialo. Stale tam trcala veta, ktora bola vyslovena pred par minutami. Niekedy sa v tom speve sice aj opakuju, to je pravda, ale opakujuce sa zvuky aspon zatial roznoznam. A to nehovorim o tom, ze niekedy spievalo zo pat ludi naraz (viedli akysi dialog, do toho niekto sepkal, dalsi krical) a titulky.. no viete si to predstavit… nehovorili za vsetkych.

Ale dost bolo o titulkoch, je to sice asi jedina inovacia v opere za poslednych n rokov, co opera existuje, ale netreba o tom tolko rozpravat. (Samozrejme, dalsou inovaciou bolo premietanie akychsi divnych obrazov, ked sa prave nic nedialo – na zaciatku a na konci – ale to nepovazujem za prinos.)

Hudba bola samozrejme perfektna. Ved Mozart bol iny chlapik. To je bez debaty. A dej? Don Giovanni je “cisto nahodne” pribeh podobny istemu znamenu Giacomovi Casanovovi… ...srandujem. Podobnost vobec nie je cisto nahodna. Casanova sa na sklonku svojho zivota zucastnoval na prvych skuskach tejto opery, pravdepodobne panovi Mozartovi radil s lepsim vykreslenim postavy tipu Casanova, akou Don Giovanni nepochybne je.

Don Giovanni ma na svedomi nejaku tu vrazdu, niekolko podvodov a vo svojej “databaze” vraj 1800 zien (asi z celej Europy). Dej zobrazuje ten cas, ked sa nasmu milovnikovi uz zjavne nedari, ani zo zenami, kadekto ho nahana a zastraja sa pomstou. On sice vdaka dalsim “fintam” praveho milovnika unika, ale na konci si po neho prichadza samo Peklo vo forme sochy cloveka, ktoreho na zaciatku opery zabil. A na zaver celkom konkretne moralne ponaucenie o tom ako zit. (To som aspon ja tak konkretne neocakaval. To posolstvo bolo jasne uz aj z deja, no zrejme to chceli ujasnit.)

Tak asi tolko Don Giovanni v podani kosickej opery. Keby ste chceli o nieco viac fakto a menej vlastnych blabolov, odporucam Wiki. Mimochodom, niektore “operne hlasy” myslim, naozaj stali za to. Zazitok to, celkom prijemny. Do nasho divadla sa este urcite vratim. Najma, kym mi plati ISIC, s ktorym mam 50% zlavu ;-)

Taketo nieco naozaj odporucam. Velmi prijemne kulturne vyzitie, aj ked nie ste prave nejaky operny odbornik – neurazte sa, ja nie som. A teraz sup-sup do divadla.

Vela uspechov s operou prajem.

Zdielať:     Poslať na vybrali.sme.sk

Komentáre k článku [2] rozbaliť ↓ zbaliť ↑

  1. skvele som sa pobavila…one of the best reviews od niekoho kto fakt vela nevie a pritom sa dobre bavil…


    — vikki    feb 3, 18:15    #
  2. no.. dakujem.. ja to skusim brat ako kompliment ;-)


    faster    feb 4, 12:29    #

Komentáre sú uzatvorené

Volám sa Matúš Marcin a mám tento blog.