20. aprĂ­l 2006

Blogerské nebo

Mnohí sa pýtajú, či je možné, aby návštevnosť na vašom blogu stále stúpala, či bude mať autor stále priestor, chuť a silu písať, či budeme vládať, veď, čo ak raz bloger dôjde na hranice svojich možností?

Arthur Dent (Martin Malý) mal ešte donedávna zverejnený článok pod názvom “Bloggit aneb Cesta tam a zase zpátky”, kde opísal akýsi životný cyklus blogera v niekoľkých rôznych fázach s konkrétnymi príznakmi.

Z počiatku rozčarovanie z prvých návštevníkov, túžba po ďalšom úspechu, snaha, opakujúci sa úspech, a neskôr blížiace sa hranice.

Mnohí túto cestu poznáme a mnohí ju aj chtiac či nechtiac nasledujeme. Každý chce, aby bol jeho blog čítaný, každého teší, keď jeho blog navštevujú kolegovia blogeri a okoloidúci pocestný, každý sa snaží písať pravidelnejšie, zaujímavejšie a častejšie.

Ak takto robíme, úspech sa jednoznačne dostaví. Budeme známejší, náš blog čítanejší a navštevovanejší. Ak budeme stále takto rásť, raz sa priblížime k lokálnym limitom. Potom znovu postúpime vyššie a o chvíľu už nebude kam stúpať. Možno aj preto, že skupina potencionálnych návštevníkov je obmedzená ako aj možno preto, že naše možnosti a nápady sú obmedzené.

Vtedy mnoho duší vysychá a mnoho blogov upadá. Bloger sa na chvílu odmlčí a po čase mu to nedá a začína odznovu. (Zrejme aj Arthurova vlastná skúsenosť.) A znovu nasleduje svoju cestu, prechádza tými istými štádiami, tie isté ciele, ktoré naháňal pred časom naháňa znovu. Akurát o jeden blogerský život múdrejší.

Moja otázka znie: “Ako dlho sa takéto niečo môže opakovať?” Príde mi priam smutné takto neustále krúžiť okolo niečoho, čo sa snažíme dosiahnuť už prvý krát, neskôr druhý, tretí, x-tý krát. Toto večné cirkulovanie a získavanie múdrostí mi pripadá ako nejaký blogerský hinduizmus, budhizmus alebo iný východný izmus.

“Ja, keď príde koniec, pôjdem do blogerského neba.”

Nech aj vaša cesta vedie k uspokojeniu a radosti, nie k vyčerpaniu a prázdnote.

Zdielať:     Poslať na vybrali.sme.sk

Komentáre k článku [9] rozbaliť ↓ zbaliť ↑

  1. ak prave zacinam, je sanca vyhnut sa tomuto cyklu?
    a je sanca zachovat si dusu cistu?


    vikuska    apr 20, 11:10    #
  2. btw, skvele napisany text. ani jedno slovo naviac. skvele.


    vikuska    apr 20, 11:11    #
  3. Len velmi velmi tazko, draha :) Ale ja na teba budem zodpovedne davat pozor, tak sa neboj.

    A dakujem.


    faster    apr 20, 11:13    #
  4. Pises hezke uvahy. Sice ne ne moc nejsem ale u tebe si je rad prectu.

    Pro me treba je je navstevnost dulezita. Ale jen navstevnost lidi kteri neco tusi, kdyz nekdo napise nic nerikajici komentar (je to sem te ja) tak je to jen zbytecne misto v databazi. Nerikam ze nepotesi.

    Napriklad u me na blogu v diskuzi o MD5 jsem se vlastne poradne nedozvedel jak nalezaji kolizi u MD5. Jen argumenty ze to lze. To je pak k nicemu.

    Ja ti preju hodne stesti v blogovani a myslim ze do toho raje blogu nedojdes protoze tam maji pravo jit blogeri jen co maji texareu minimalne dvakrat etsi nez je tu :-)))))))))


    — error414    apr 20, 12:20    #
  5. IMHO jde o priority, o sen. Pokud tvůj sen je mít co největší návštěvnost, budeš se točit v tomto kolotoči…

    Ale jsou i jiné možnosti. Mě už o návštěvnost moc nejde (ač nezapírám stále aktivní záložku TopListu), mě jde spíše o komentáře. Mám sen si udělat z bloku něco jako diskusi, kde článek je jako by nadhozené téma a pod ním to temprve pořádně žije…

    Nemůžu říci, jaké jsou moje zkušenosti, pač zatím jsem se nedostal ani na onen vrchol ;))


    meca    apr 20, 13:12    #
  6. Blog aka weblog je v svojej podstate internetový denníček. Znamená to, že keď sa bude uberať svojou vlastnou cestou, resp. štýlom, ktorý mu je daný touto definíciou, nečaká ho nič zlé a ani jeho majiteľa – blogera. Pokiaľ sa dotyčný človek správa racionálne a dokáže uvažovať v medziach zdravého ľudského rozumu, dokáže udržať chod svojho denníčka a aj kvalitatívnu úroveň svojich článkov. Ak sa snaží neustále vyvolávať kadejaké škandály, prípadne uráža ľudí, vystavuje sa riziku, že týmto chovaním odpudí značnú časť svojho čitateľského kruhu. Ak sa zase snaží za každú cenu nabrať návštevnosť a slepo písať rôzne kraviny, tak je vysoká pravdepodobnosť, že sa jeho cesta skončí veľmi skoro.

    Vyplýva z toho, že dôležité je hlavne byť samým sebou a brať ohľad na to, že blog je síce subjektívne periodikum, no ukazuje aj osobnosť jeho autora.

    TY sa ale ničoho báť nemusíš (usudzujem z toho, čo bolo na tvojom blogu doteraz vidieť ;))


    XThom    apr 20, 14:39    #
  7. Na zaciatok (do malej textarey):
    Priatelia, dakujem za komentare. Paci sa mi, ze to tu zije.
    A teraz reakcie.

    [4] error414:
    Dakujem za pochvalu. Aj za to, ze si uznal, ze navstevnost (tych spravnych ludi) je jeden z parametrov, ktore sledujeme pri nasom blogu.

    [5] meca:
    Znovu ta navstevnost. Taktiez nemozem popriet, ze ju sledujem, ale, ako aj ty, priznavam, ze par komentarov od roznych ludi ma potesi ovela viac ako zopar desiatok navstev. Aj ked tie navstevy velmi dvihaju sebavedomie, je to taky lacny uspech. Aj tento prispevok so vsetkymi svojimi komentarmi (siahodlhymi) mi robi radost.

    [6] XThom:
    Najprv som chcel nesuhlasit, ale ked som tvoj prispevok docital, nedalo mi. Asi mas fakt pravdu ;-)

    Ako som si to ja pre seba podal:
    Ak niekto rube privysoko, raz sa unavi (zrejme velmi skoro).
    Ak niekto pise s rovnaznostou, zo sameho seba, ma velku sancu, ze jediny dovod pre uzavretie blogu bude jeho rozhodnutie. Nie prazdnota (v blogerskej dusi).

    To ma nuti pytat sa “Preco?”. Preco sa deju veci ako toto (citujem maly.blog.sme.sk)?

    “Už vím, zda je možné, abych psal dál se stejnou chutí jako kdysi. Není. Děkuji za pochopení. A děkuji všem za pochvalná slova…”

    Preco, Arthur?


    faster    apr 20, 15:08    #
  8. [7] Presne tak. Ľudia sú ale rôzni a tak sa nedá nejako presne vymedziť podmienky, za akých blog krachne, a za akých zase bude patriť medzi top. Súhlasím s Ak niekto pise s rovnaznostou, zo sameho seba, ma velku sancu, ze jediny dovod pre uzavretie blogu bude jeho rozhodnutie. Nie prazdnota (v blogerskej dusi) :)


    XThom    apr 20, 15:48    #
  9. dobrý článek ;) .. souhlásím s tebou a mecou, že nejdůležitější jsou komentáře. Nechápu jak někdo může mít komentáře blokované nebo jenom pro registrované :-/


    Buchtič    apr 20, 15:53    #

Komentáre sú uzatvorené

Volám sa Matúš Marcin a mám tento blog.